reklama

budú slovenskí zdravotnícki záchranári ešte dlho robiť taxikárov ?

Bývalá vláda Roberta Fica sa ku koncu svojho vládnutia ponáhľala. Nie len v podpisovaní rôznych nevýhodných predajov (areál FNsP akad. L. Dérera) ale aj v Novelizácii vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, hoci materiál sa mal zo zasadania legislatívnej rady vlády stiahnuť. Nariadenie vlády č. 296/2010 i tak nadobudlo účinnosť 1. júla 2010. Dôvody takéto šprinutu nepoznám, no pre účel tohoto príspevku to nie podstatné. Zarážajúce však je, že prijatím tejto novelizácie sa nie len, že znemožnilo ďalie vzdelávanie zdravotníckych záchranárov, ale znemožnil sa, na báze existujúcich vzdelávacích programov, rozvoj ďašieho vzdelávania, ktorým by sme aspoň zčasti priblížili systémom vzdelávania v krajinách EU. Novelizáciou sa totiž zrušil špecializačný odbor "urgentná zdravotná starostlivosť (UZS)"

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Považujem to veľmi zlý počin. Keď som sa pokúšal získať informácie o tomto kroku na odbore zdravotníckeho vzdelávania MZ SR a argumentoval som, že väčšina odborníkov pracujúcich v urgentnej medicíne je iného názoru, dostal som odpoveď že MZ SR má svojich odborníkov. Konkrétnejšie informácie o týchto odborníkoch som nedostal, takže kto sa za návrhom zrušiť USZ skrýva, sa možno len domnievať, a predpokladať, že išlo o hlavného odborníka MZ SR pre urgentnú medicínu ? Z konečného znenia novelizácie spomínaného materiálu potom vyplýva, že tento odborník nemá dostatočný prehľad o vzdelávacích programoch záchranárov (paramedikov) v krajinách Európskej únie, no ani vízie či systémové riešenia ďalšieho vzdelávania záchranárov v SR po absolvovaní vysokoškolského štúdia, ich postavenia a kompetencií. Potom sa však výsledkom novelizácie nečudujem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôsledky tohto ministerského (vládneho) rozhodnutia sa prejavia neskôr, až začnú prichádzať do praxe záchranári - bakalári, pretože o vysokoškolské bakalárske štúdium záchranára sa môže uchádzať maturant, absolvent strednej školy nezdravotníckeho zamerania. Uvedomili si autori, že po skončení vysokoškolského bakalárskeho štúdia záchranára, niet programu ďalšieho vzdelávania, teoreticky až do konca profesionálnej kariéry ? Veľmi závažný negatívny dôsledok však bude skutočnosť, že Nariadenie vlády Slovenskej republiky 296/2010 o odbornej spôsobilosti ... s vynechaním študijného programu UZS prichádza už 6 rokov po radikálnej zmene systému záchrannej zdravotnej služby (zákon 579/2004 Z. z.) s prílevom nových pracovníkov do systému alebo preradením iných na iné funkčné miesta a do iných platových skupín a preto považujem za naivné predpokladať, že za toto obdobie sa dosiahla vzdelanostná úroveň záchranárov na stupeň porovnateľný s inými krajinami EU. Nechcem si zatiaľ pripustiť, že hlavný odborník tak činil z nepoznania vzdelávacích systémov a programov pre záchranárov (paramedikov) v krajinách Európskej únie. Týmto programom sa na rozdiel od Slovenska venuje mimoriadna pozornosť, lebo záchranári tu majú diametrálne odlišné kompetencie a postavenie v prednemocničnej urgentnej starostlivosti. Tomu samozrejme zodpovedajú aj výsledky a hodnotiace štatistiky prednemocničnej urgentnej starostlivosti v týchto krajinách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Systémov a programov vzdelávania záchranárov (tzv. EMT a paramedikov) v európskych krajinách a v USA je mnoho a v mnohých prípadoch im chýba jednotiaci moment. Americký model vzdelávania a postavenia paramedikov (záchranárov), ktorý je zakomponovaný do systému a organizácie amerického zdravotníctva však nie je porovnateľný so systémom a organizáciou zdravotníctva v Európe. V prednemocničnej urgentnej starostlivosti v posádkach záchranných služieb v USA len zriedka pracujú lekári, no pre európske krajiny sú typické obvykle systémy zmiešané, keď v posádke záchranárskych tímov je aj lekár. Je logické, že v USA sa záchranári (paramedici) stávajú rozhodujúcou výkonnou zložkou záchranného systému, čo mu zodpovedá aj systém vzdelávania a rozsiahle kompetencie záchranárskych tímov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No aj v krajinách EU nachádzame 2 - 4 stupňový systém kategorizovania záchranárov, čo mu zodpovedá obsah a rozsah vzdelávacích programov a podľa ich absolvovania sa účastníci kategorizujú obvykle do 2 - 4 kategórií napr. ako EMT, alebo EMT-basic (emergency medical technician, v našom systéme nemáme terminologický ekvivalent) a EMT - paramedic (v našom systéme je možné ho ponímať ako záchranára, no s diametrálne odlišnými kompetenciami, možnosťami zásahu a aj spôsobu ošetrenia pacientov).

Ministerstvo zdravotníctva SR, miesto toho aby žiadalo od odborných štruktúr pôsobiacich v urgentnej medicíne na Slovensku, aby na báze vzdelávacieho špecializačného programu "urgentná zdravotná starostlivosť" vypracovali študijné programy pre záchranárov, aby vypracovali pravidlá na obnovovanie licencie pre záchranárov, napr. každých 5 rokov, aby vypracovali predovšetkým systém na získanie a obnovovanie zručností, návykov pri rôznych medicínsky postupoch a aby navrhli zmenu systému kompetencií a možností na aplikáciu základných liekov a zákrokov používaných v prednemocničnej starostlivosti, tak novelizáciou vyššie uvedeného vládneho uznesenia, vzdelávací program "urgentná zdravotná starostlivosť" zrušilo, takže zostala jediná možnosť štúdia "operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je potom logické, že autori tejto novelizácie sa pri úprave znení niektorých paragrafov dostali do problémov, keď zrušený vzdelávací program urgentná zdravotnícka starostlivosť v textovom znení príslušného paragrafu či odseku nebolo čím nahradiť. Urobili to jednoducho a nahradili ho špecializáciou "operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby". Prirodzene, že textové znenie príslušného paragrafu či odseku vyznieva potom úplne nekompetentne až komicky, už len preto, že obsahová náplň oboch študijných programov je diametrálne odlišná. Študijný odbor "operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby" nemôže v žiadnom prípade nahradiť špecializáciu "urgentná zdravotnícka starostlivosť", ako sa uvádza v § 32, odsek 2, ktorý predpokladá že "Odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností sa získava špecializačným štúdiom v špecializačnom odbore "operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby".

Nechce sa tomu veriť že toto niekto dokáže vložiť do textového znenia Nariadenia vlády č. 296/2010. To predsa nie je možné aby zdravotnícky záchranár získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných činností, štúdiom a ukončením špecializačného odboru "operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby". Takéto ustanovenie v nariadení vlády 296/2010, v § 32, nie len že nevytvára predpoklady na ďalšie študijné programy, ktorými by sme aspoň priblížili ku krajinám EU, ale v podstate degraduje povolanie záchranára a ak odborné pracovné činnosti majú zodpovedať rozsahu a obsahu získaného vzdelania, tak tieto pracovné činnosti bude môcť robiť len na riadiacich strediskách a nemôže samostatne vykonávať odborné pracovné činnosti v neodkladnej zdravotnej starostlivosti, záchrannej zdravotnej službe. To isté platí aj pre § 33, odsek 2, ktorý rieši samostatné vykonávanie špecializovaných pracovných činností.

Bolo by zaujímavé poznať, kto vytváral podklady a navrhol riešenie, ktoré MZ SR akceptovalo, no ak sa odborníkmi stavajú politickí nominanti, ako napr. v odbore anestéziológia a intenzívna medicína, tak potom takéto riešenie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych záchranárov nie je prekvapením. Čím je však toto prekvapenie menšie, tak potom, o to väčšie je sklamanie z takého vývoja vzdelávania v záchranných službách na Slovensku.

Ešte väčším prekvapením je však skutočnosť, že odborné združenia pôsobiace v urgentnej medicíne v SR, proti takémuto riešeniu neprotestovali, hoci toto moje konštatovanie nevylučuje, že sa tak medzitým stalo. Takýto postoj odborných združení (Slovenská spoločnosť urgentnej medicíny a medicíny katastrof, SSUMaMK) je však v rozpore s obsahom príhovoru prezidenta spoločnosti SSUMaMK doc. MUDr. Viliama Dobiáša, PhD., publikovanom na webovej stránke spomínanej spoločnosti. O novelizácii ďalšieho vzdelávania záchranárov sa však na webovej nedozviete nič. Žiadna problematika na diskusiu, žiadne vízie do budúcnosti, žiadne informácie o vzdelávaní záchranárov (paramedikov) v krajinách EU. Informatívna hodnota webovej stránky spoločnosti je veľmi nízka. V odborných združeniach pôsobiacich v urgentnej medicíne na Slovensku panuje však až prílišný individualizmus, roztrieštenosť, boj o licencie záchranných staníc, takže na problematiku vzdelávania už asi nezostáva síl.

Jasným dôkazom postavenia slovenských záchranárov v systéme prednemocničnej urgentnej starostlivosti je vybavenie vozidiel určených pre rýchlu zdravotnú pomoc, teda posádky bez lekára. Samotní záchranári nazývajú sanitné vozidlo "holou sanitkou" a v tejto fáze vývoja a organizačného zabezpečenia prednemocničnej urgentnej starostlivosti, už asi nikto nedokáže povedať čo bolo prvé "či vajce, alebo sliepka", teda či sa kompetenciám prispôsobilo špecifické materiálno-technické vybavenie pre jednotlivé typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby alebo či sa kompetencie prispôsobili technickým a personálnym normatívom.

V zásade je to však jedno, pretože záchranári hoci s vysokoškolským zdravotníckym bakalárskym vzdelaním, nie len že bez lekára a jeho súhlasu nemôžu napr. podať, hoci aj život zachraňujúci liek, ale aj keby chceli tak ho v sanitke nemajú.

Aký to paradox. Záchranár - bakalár, teda vysokoškolsky vzdelaný zdravotník, často krát s niekoľko ročnými skúsenosťami, nemá prakticky žiadne kompetencie, no absolventovi lekárskej fakulty, už v prvý deň nástupu do zamestnania nič nezakazuje aby operoval, aby podával lieky alebo aby robil potrebné výkony. Iste že rozsah bakalárskeho štúdia nie je porovnateľný s obsahom štúdia na lekárskych fakultách, no rozsah výkonov i rozsah aplikovateľných liekov v urgentnej starostlivosti je v porovnaní s lekárskou praxou dosť limitovaný pre samotnú podstatu prednemocničnej urgentnej starostlivosti.

Dôsledok súčasného stavu a postavenia záchranárov v systéme urgentnej prednemocničnej starostlivosti a dôsledkom neexistujúceho systému ďalšieho vzdelávania je že k stavom, ktoré sú záchranármi bez problémov riešiteľné, riadiace centrá posielajú z pochopiteľných dôvodov posádku s lekárom. Toto si môže dovoliť len bohaté Slovensko, no chudobné štáty, Nemecko, Veľká Británia, USA si prepych, aby lekár riešil budúcu matku bez ťažkostí, stojacu na chodníku pred domom a očakávajúcu pôrod až o týždeň, dovoliť nemôžu či nechcú.

Postavenie slovenských záchranárov v dôsledku uvádzaných problémov v posádkach bez lekára je potom len rýchlou zdravotníckou taxi-službou. Za 16 596 € paušálnej platby za mesiac pre jedno vozidlo rýchlej zdravotnej starostlivosti je trošku nákladná a drahá služba. Ešte, že je z tohto systému vylúčená spoluúčasť občana. Ako však ďalej ??

Doc. MUDr. Milan Májek, CSc

Milan Majek

Milan Majek

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lekár anesteziológ intenzivista a pedagóg. Pôsobím pri vzdelávaní lekárov - anesteziológov, sestier, záchranárov a ďalších špecialistov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu